Just a little help

Rory

Má pocit akoby to bola večnosť. Pamätá si všetky rozhovory s profesorom Xavierom, avšak ani jeden netrval tak dlho. Mal svoju možnosť vysvetliť ten incident a bol rád, že profesor pritom nezavolal dnu aj Mirage – aby sa dostali do konfrontácie. Teraz však profesora mlčky počúva a žasne nad jeho myšlienkou. Profesor, ja s tým jednoducho nesúhlasím. Proste nemôžem. Nie stále súhlasil s profesorovými myšlienkami, no nikdy sa mu nesnažil vzoprieť. Tentoraz jednoducho cíti, že musí. No celý rozhovor sa mu to nedarí a Profesor využívajúc svoje majstrovstvo v argumentovaní ho presviedča, čím ďalej tým viac. Možno ste skrotili moju schopnosť, ale mňa jednoducho nemôžete... Zadrhne sa v polovici vety a opäť sa zadíva na profesora Xaviera. Je rozrušený a nervózny a myšlienka na profesorov nápad mu rozvahu nedodáva. Napriek svojej neoblomnosti je jeho presvedčenie vo vlastnú pravdu nalomené a profesor Xavier to istotne vycítil, keď mu adresoval jednoduchú vetu: Aspoň by si to mohol skúsiť, Rory. Chlapec sám stojac neistote a dívajúc sa do rozvážneho avšak láskavého pohľadu profesora jemne mykne plecom. Súhlasí s profesorovou myšlienkou, no neodpustí si: Odkážte Mirage, nech mi do hlavy nelezie. Zagáni na profesora, a keď vidí úsmev na profesorových perách, ešte viac ho to naštve. Na jeho pokyn sa napokon rozhodne opustiť jeho kanceláriu a vyhľadať Mirage aby naplnil profesorov nápad. Teraz však netuší, kde Mirage hľadať a tak s ďalšou neistotou a sivými vyhliadkami na budúcnosť otvára dvere profesorovej kancelárie.

Zaira

Klopkaním chtiac či nechtiac dávajúc na zmánosť svoju prítomnosť v chodbách hradu sa pomaly presúva smerom k Charlesovej pracovni. Po kratšom rozhovore a niekoľkých poskytnutých informáciách nadobudla tak trocha nové obzory. Ani Charles však nemôže očakávať zmenu v praktikách, či správaní. Môže to síce skúšať ovplyvniť, no aj tak, je odhodlaná zotrvať vo svojom boji so zbraňami, s ktorými aj začala.Vie, že mladý bude niekde tam. Charles jej dal vedieť, že čochvíľu opustí jeho kanceláriu. Samozrejme, nemýlil sa. Niekoľko metrov pred sebou zbadá pomaly sa otvárajúce dvere Xavierovej pracovne a z nich vyliezajúceho mladého mutanta. Spomalí tempo blížiac sa k nemu. Nehovorí nič, nie je to predsa ona, ktorá potrebuje pomoc. Sleduje ho však pozorne a spýtavo, čaká, že sa minimálne pozdraví. Hrdosť jej nedokáže spraviť to ako prvej, čo je koniec koncov v medziach etikety neprípustné.

Rory

Akonáhle dokorán otvorí dvere kancelárie profesora Xaviera zbadá pre sebou ženu, ktorú hľadal, resp. ženu, ktorú mu Profesor X odporučil pohľadať. Jeho nápad sa mu nezdá byť vôbec dobrý, je to strata času. Ale sľúbil profesorovi, že sa o to aspoň pokúsi. profesorka W. Trocha pohŕdavo i možno so štipkou posmechu sa jej pripomenie. Neznáša ju, no i tak je ochotný to prekusnúť. A tak za sebou zavrie dvere a zadíva sa na Mirage. Profesor vravel, že ste možno ochotná to so mnou ešte raz skúsiť Začne opatrne a hneď sa odvoláva na Profesora X, ktorý je tu v inštitúte prirodzenou autoritou. Ani nie tak pre svoje postavenie, ale vodcovstvo mu priam srší z očí. Jeho samého Profesor X viac než fascinuje a možno práve preto, často podľahne jeho požiadavkám. A možno by sme to mohli skúsiť trocha inými a menej drastickými metódami. Nemôže si odpustiť a tak jej pripomenie ich posledné cvičenie, ktoré skončilo fiaskom.

Zaira

Čakala, že splní Xavierove inštrukcie do bodky, ostatne, ako inak. Je ochotná s ním pracovať len do chvíle, kedy s ňou bude naplno spolupracovať a prestane sa správať ako malé šteňa čo sa stratilo zo škatule. Profesor vie, že som schopná to spraviť. Veľavýznamne sa pousmeje, narážajúc tak na to, že s o čosi lepším študentom by to už mali dávno úspešne za sebou. Metódy nechaj na mňa. Vopred ťa upozorňujem Silver Fox...ak nie si schopný zniesť, čo od teba požadujem, bude to strata tvojho i môjho času. Samozrejme, že ju vždy milý a empatický Charles požiadal, aby zvolnila a samozrejme, že to čiastočne možno vyskúša. No vec, čo neznáša najviac, sú sráči. Tak to býva, keď vás straší vlastná minulosť. A to W si najbližšie odpusť, pokiaľ nechceš byť W-men nadosmrti. Je stotoťnená s vlastným priezviskom, s Mirage ako aj s menom Zaira, avšak nie s nekompletným písmenom. Keď ju Xavier volal na inštitút, dobre poznal jej ambície a aj metódy, rovnako ako poznal, že pomocou nich dokáže dosahovať výsledky. Musí to teraz prekonať a ustúpiť svojmu až príliš priateľskému prístupu k žiakom. V mojej kancelárii to bude vhodnejšie prostredie. Prehodí a gestom mu naznačí, aby ju nasledoval smerom k jej pracovni, ktorú jedným otočením kľuča odomkne a počká, kým Rory vstúpi.

Rory

Presne ako očakával – sebaistá, nevrlá a panovačná – je jednoducho hrozná. Nechce sa mu s ňou ísť, ale sľúbil to profesorovi. Možno je to skúška jeho osobnosti, ktorú chce Xavier dosiahnúť. Ale prečo práve on má tu smolu a z toho mála študentov sa musí dostať práve on k Mirage? Nie je vhodné aby učitelia preceňovali svoje schopnosti. Poznamená na jej poznámku o jej metódach, ktoré má ponechať v jej kompetencii. A poslušne ju nasleduje až do jej kancelárie, kedy vojde dverami, ktoré mu Mirage podržala. Veľa sa tu toho nezmenilo Prehodí len tak medzi rečou obzerajúc si interiér jej kancelárie. Necíti sa tu dvakrát dobre, ale je ochotný to vydržať. A tak sa pomaly otočí naproti nej aby jej bez strachu pohľadel do očí. Tak začneme, Mirage? Jemne ju podpichne.

Zaira

Nie je vhodné, aby študenti žiadne nemali. Prehodí tak isto takmer nenápadne, ako požiadanie o to, aby prišiel do kancelárie. Na jeho poznámky nemieni reagovať zvýšenou hladinou adrenalínu v krvi, je to len nevybúrené chlapča, ktoré nevie, čo so sebou. Nepáči sa ti?Pohodlne sa usadí vo vlastnom kresle a ešte skôr, než tak spraví aj Rory zmení interiér miestnosti. Najprv na čosi pripomínajúce sladkú detskú izbu. Všade mnoho hračiek a podbných detských vecí. Lepšie? V momente sa všetko rozplynie a miestnosť vyplnia rovné, biele steny bez akéhokoľvek nábytku okrem dvoch stoličiek oproti sebe. Prosím, tvoja stolička. Počká, až sa posadí. Chce vyskúšať to, čo minule, Jeho schopnosť. Ak toho nebude schopný, opäť raz skončia predčasne.

Rory

Po tom, čo sa mu náhle zmení obraz jej kancelárie na akúsi presladenú detskú izbičku, len prekrúti očami. Nepamätá si na svoju detskú, ktorú mali spoločnú s Dani v dobe, keď ešte rodičia žili. No u starého otca, to nebolo takéto presladené. V Dark Hollow to bol jednoducho skutočný svet v púšti na okraji hôr, ktorý sa bezpochyby vymyká Miraginej myšlienke o jeho izbe. Následne sa však izba opäť raz zmení na úpne suchú prázdnu izbu. Zacíti chlad. Nemá z toho dobrý pocit. Je príliš neosobná. Obzerá sa okolo seba. Chce veriť, že to nie je skutočné, no sám nevie čo si o tom myslieť. Na jej poznámku o tom aby sa posadil, okamžite zareaguje a poslúchne ju. Mlčky sa na ňu díva. Snaží sa v jej očiach vyčítať ďalší jej krok no bezúspešne. Len tak zľahka zodvihne ľavú ruku a ukazovák si jemne položí na temeno svojej hlavy. Lezieš mi do hlavy Mirage? Spýta sa jej pošepky, pritom je však jeho pohľad zaborený do jej očí. Neverí jej vôbec. Možno jej Profesor dôveruje, ale on istotne nie.

Zaira

Snažiac sa vyúžiť aspoň čo to z intuície predpokladá, že práve toto prostredie je vyhovujúce. Neosobné, chladné, bez zbytočných rozptýlení. Rory. Musíš sa zmieriť s tým, že mutanti s nadaním na schopnosti mysle majú v popise práce liezť iným do hlavy. Inak by nám naše schopnosti neboli nanič, tak ako tebe by bola nanič tá tvoja, ak by si nemal čím pohnúť. Ani Xavier ani ja to však nemyslíme zle a nezneužívame. Vy mladí ste príliš precitlivení...Upokoj sa, chcem ti pomôcť. Myslíš si, že ma zaujímajú nejaké postpubertálne myšlienky?... S pokrútneím hlavy sa len pobavene zasmeje. Skutočne nemá žiaden osobný dôvod na ovplyvňovanie myšlienok nejakého chlapca. V rohu miestnosti sa zjaví skriňa.Skús to. Znova ide len o ilúziu, chce však vidieť jeho reakciu.

Rory

Miragina úprimnosť mu akosi vadí. Netuší prečo, má rád úprimnosť, ale Mirage to akoby ňou až príliš preháňala. Navyše určite nemá ani zdania, čo sa s ním deje. Berie ho jednoducho ako malé decko, ale on taký jednoducho nie je. Nie je ako tie pubertálne decká, ktoré neustále kecajú o problémoch s bežnými ľuďmi – o tom ako im ublížili. No nech je ako chce, Mirage mu je nesympatická. Na jej slová jednoducho nereaguje, pokorne ich prijíma. Sľúbil to profesorovi Xavierovi a nechce sa zbytočne stavať Mirage na odpor. Avšak keď ho poprosí aby pohol so skriňou, ktorá sa na jeho prekvapenie z ničoho nič zjavila, uškrnie sa. Ako vravíš, moja schopnosť je na premiestňovanie predmetov. Takých skutočných že? A nie na premiestňovanie predmetov v mojej hlave. Má pocit, že by sa so skriňou mohol snažiť ako chce, ale nič by sa mu nepodarilo. Aj keď je taká skutočná, určite je to len nejaká myšlienka, ktorú mu do hlavy vložila Mirage a s ňou nedokáže nič spraviť.

(( Lly prepáč, ja som totálne mimo tieto dni, nemala som moc času... ale ked budeš chcieť pokračovať, kľudne povedz a ja to rozdelím ))

Zaira

Bojíš sa toho, že ti leziem do hlavy, no sám nevieš, čo v nej skutočne máš. Len sa pousmeje a celá ilúzia sa znova rozplynie do pôvodných priestorov jej pracovne. Celá, až na skriňu, ktorá tam nepohnuto stojí presne ako pred chvíľou, je to jednoducho obyčajný kus nábytku jej pracovne. Je pozoruhodné, že sa snažíš prekuknúť moje zámery,no neskúšaj to...pričasto. Nie som tu na to, aby som ťa zosmiešňovala a ty tu nie si na to, aby si skúmal, čím to chcem robiť. Nechcem.Zamračene pokrčí plecami a znova na moment odvráti pohľad. Takto to nepôjde. Tak teda, skúsiš to?Stále má na mysli tú istú požiadavku. Skriňa tam stojí rovnako ako pred chvíľou, jediným zámerom jej bolo zbytočne neodpútavať Roryho pozornosť ostatným vybavením miestnosti. Avšak, sám si vybral. [u][i]

Rory

Upokojí ho, keď sa uistí, že je v Miraginej kancelárii. Navyše je rád, že je všetko na svojom mieste, tak ako si to sám pamätá. Nemá problém s premiestnením skrine, len sa necíti dobre ak mu lezú do hlavy. Vtedy sa cíti byť neistý a priam rozrušený. Akiste v Miraginej spoločnosti je rozrušený zakaždým. Okej, ako si praješ. Povie pohodovo, aj keď sa tak necíti. No pred Mirage sa snaží vždy tváriť bezproblémovo, pretože ona zakaždým využije jeho zaváhanie. Otočí sa ku skrini a pomaly privrie oči. Vystrie pred seba ruku a v myšlienkach sa snaží sústrediť na skriňu a premiestniť ju. No stále má hlave Mirage a jej škodoradostný ksicht, že sa mu niečo nepoviedlo. Štve ho. A tak napriek márnemu úsiliu skriňou ani len nepohne. No pooď, poď prosím Akoby sa snažil pošepky skriňu presvedčiť aby sa pohla jeho smerom. Vie dobre, že zlyháva. Aj keď sa snaží, nedokáže to.